Samotný film a námet je ozaj jednoduchý. Mladý chlapec z rómskej osady na východe Slovenska sa dostáva do konfrontácie života. Naraz sa má postaviť na jednu zo strán. Buď tú, ktorou ho viedol jeho otec, alebo na tú druhu stranu – tiež označovanú ako strana diabla. Do toho je zahrnutý bežný denný život rómskeho spoluobčana na Slovensku. Adam sa k tomu zaľúbi do Jolany, ktorá by mu srdce aj dala, lenže princíp života je sviňa. K tomu sa jeho matka vydá za Adamovho strýka, ktorý skôr ako snaha bojovať dobrom proti zlu, bojuje zlom ešte väčším. No ako som spomínal námet je ozaj jednoduchý, prostý, taký ľahký. Naproti tomu stojí ale samotný dej. Miestami ľahký, miestami ťažký, miestami nepochopený.
Na scenári sa podieľal režisér spolu s Martinom Leščákom. Ich snaha sa cení, ale miestami to skôr pripomína dokumentárnu históriu, čo sa za posledné roky na Slovensku udialo. Mali sme tu šikanu, dáme to tam, mali sme tu otcovraždu, prečo to nehodíme tam, mali sme iný problém premieľaný v televíznych novinách, lebo to bolo rasistické, prečo to tam nedáme? Kde boli ale scény ozajstného rómskeho života? Keby som si chcel pozrieť reláciu, zaoberajúcu sa trestným činom viem kde ju hľadať. Ak chceli navodiť atmosféru rómskej osady, tak kde bol problém? Rómska svadba? Dala by sa natočiť aj trochu ináč. Aj keď ľudia už neznášajú určitý štýl, Jakubisko by dal tomu šmrnc, Šabach by tomu dal príbeh. Po celom zhliadnutí musím ale konštatovať, že film je epickou „skladbou“ rómskeho života s nadsázkou dokumentaristiky s trochu prehnaným sentimentom citu.
Hudba bola dobrá (3), pretože miestami neladila s pocitmi, miestami vyznievala dosť komicky, miestami zas chýbala. Kamera je už na Slovensku pomaličky stála, tie isté štýly, zábery, nič nové osviežujúce, zvláštne (okrem záberu, ktorý sme mohli vidieť aj v Harry Potterovi, kedy kamera krúžila dookola postáv, čo Šulík so štábom zvládol predsa len lepšie). Myšlienkovo autori lietajú v oblakoch, reálno-nereálnych svetoch, vyťahujú životné scény, ale len tie, kde zobrazujú čo zlé sa napáchalo na živote menšiny. Nezaoberajú sa druhou stranou. Chápem to, bol by to dlhší film, ale nemuseli takto dávať do filmu scény, ktoré nesúviseli so samotným Adamom a boli zbytočnými odbočkami. Na druhej strane vyzdvihujem to čo dokázal Martin Šulík s hercami. Dostal od nich presne to čo potreboval. Herecky je film zvládnutý na skoro čistú jedničku (počítame samozrejme s tým že bola väčšina amatérov).
Čo k tomu všetkému dodať, podaril sa im jeden vtip, na ktorom som sa z chuti zasmial. Nepochopil som ale, prečo kino na vtip reagovalo tak slabo. Aha, lebo to bola vážna téma a pri takých nedaj Bože aby sa niekto zasmial. Na týchto miestach by aj sám Werich zaplakal. Veď vtip a úsmev prekonajú všetky zábrany. Aj tie, ktoré nám napomáhajú pri hodnotení filmu.