Reklama

Recenzia - Mesto bohov


Mesto bohov

Cidade de Deus

Réžia: Fernando Meirelles, Kátia Lund
Hrajú: Matheus Nachtergaele, Leandro Firmino, Seu Jorge, Phellipe Haagensen, Alexandre Rodrigues, Douglas Silva, Jonathan Haagensen, Alice Braga, Gero Camilo
Premiéra: 02.10.2003
Krajina: Brazília
Žáner: Dráma, Krimi

Sociálne identity v Meste bohov

Film býva vďačným pozorovacím objektom, na ktorom sa dajú aplikovať rôzne teórie a štúdie. Uvažovať o filme prostredníctvom kultúrnych štúdií prináša nové a zaujímavé závery. Podkapitolu kultúrnych štúdií okrem iného tvorí teória sociálnych identít ako súčasť teórie spoločnosti a správania sa v nej.

Teóriu sociálnej identity vypracovali v sedemdesiatych rokoch teoretici, psychológovia Henri Tajfel a John C. Turner. Sociálnu identitu vysvetľujú ako vnútroskupinové správanie jednotlivca, ktorý spája svoju osobnú identitu s identitou skupiny, do ktorej patrí. Sociálne identity sa teda konštruujú vo vnútri skupiny a sú súčasťou veľkého celku spoločnosti. Skupina ľudí (veľká jednotka=spoločnosť, malá jednotka=komunita) je vo všeobecnosti charakterizovaná ako vzťah určitých ľudí a ich vzájomná interakcia, na základe ktorej sa so skupinou identifikujú. Takýto vzťah je daný väzbami (etnikum, viera, názor). Vo vnútri skupiny sa u každého jej člena konštruuje sociálna identita, resp. identifikácia sa so sebou samým a so spoločnosťou. Ak tieto definície presunieme do filmu, zisťujeme, že postavy na seba nadväzujú a v celkovom príbehu majú určitú funkciu. Ďalej môžeme sledovať ako prostredie, v ktorom sa postava nachádza vplýva na jej konanie. Ako sa s prostredím identifikuje.

Teórie sociálnych identít aplikované na film nám môžu priniesť iný pohľad na konanie postáv, môžu nám vysvetliť prečo tak a onak konajú a aký vplyv majú na ďalšie postavy v príbehu.

V nasledujúcom texte sa pokúsime načrtnúť teórie sociálnych identít vo vybranom filme Mesto bohov (Cidade de Deus, 2002) režisérskej dvojice Fernando Meirelles a Kátia Lund. Názov filmu je obrazný, odkazuje buď na malých bohov (detskí obyvatelia faveli/slum), alebo na periférnu časti Rio de Janeiro, ktorá sa volá Cidade de Deus (Mesto bohov). Mesto bohov je špinavé, preplnené, poprepletané provizórnymi domami. Tmavé bludisko nezodpovedných rodičov a detí zabijakov. Mesto bohov je sociálna kritika jedného z najväčších miest Brazílie, kritika na nedomyslenú urbanizáciu a problém sociálnych vrstiev.

Film má tri hlavné rámce príbehu, sú ohraničené troma desaťročiami (60., 70. a 80. roky) s vlastnou farebnou štylizáciou, hudbou a tempom rozprávania. Tieto rámce sú tvorené epizódami udalostí a bojov, poprepájané s celým príbehom. Hlavná postava Buscapé alias Raketa (Alexandre Rodrigues) je pre diváka sprievodcom nielen v priestore slumov ale aj v rozprávaní. Komentuje udalosti, aj tie, ktorých sa nezúčastnil. Predstavuje nám postavy komunity, ich vzájomné vzťahy nielen medzi sebou ale aj v rámci iných gangov. Opozíciou voči poctivému a bojazlivému Buscapé je Li\'l Zé/Malý Zé alias Kostička (Leandro Firmino da Hora). Narozdiel od Buscapé sa Malý Zé identifikoval s komunitou už v detstve, kde tvoril súčasť najobávanejšieho gangu v okolí Trio Morte (Nežné trio). Identifikácia prebehla nielen v rámci skupiny (sociálna identita, súčasť gangu) ale aj v stotožnení sa s pridelenou úlohou v skupine (Malý Zé sa neskôr stáva vodcom gangu). Úloha vodcu (som teda chlap) a akceptovanie pravidiel gangu (drogy, zbrane) sú naplnené v slovách Malého Zé: „Fetujem, drogujem, zabíjam a kradnem - som teda chlap!“

Podľa teórie sociálnej identity by mal mať jedinec sociálne svedomie. Raketa sa síce identifikuje s prostredím (domov), ale nie s komunitou. Svedomie mu identifikáciu odopiera. Ako sprievodca príbehom nám ukazuje možné únikové cesty zo zacyklenej komunity (gangy zanikajú a vznikajú). Náhodné odfotografovanie členov gangu (ako výsledok krízovej situácie) mu prináša vstupenku za hranice komunity, získava prácu fotografa v novinách. Raketa ako jediná postava v príbehu otvára uzavreté svety násilných gangov, vrhá svetlo na závažné sociálne otázky platné v aktuálnom svete.

Príbeh filmu rozdeľuje komunitu na dva tábory. Prvý, najdôležitejší, udáva tempo a kvalitu života v slumoch. Je to tábor postáv identifikovaných a stotožnených sa s komunitou (členovia gangu, malé deti pobehajúc so zbraňami). Druhý tábor, tých ohrozených sa síce identifikovali s komunitou ľudí žijúcich v slume, neprijali však žiadnu úlohu v nej (obyvatelia, ktorí nepatria do žiadneho gangu). Oba tábory však chcene-nechce prijali spoločnú sociálnu identitu, život v slumoch na pokraji biedy.

Meirelles, ktorý taktiež vyrastal vo faveli vizuálne príťažlivou formou ponára diváka do temného miesta, v ktorom sa stáva svedkom boľavých rán a hrozivo-desivých udalosti. Prostredníctvom koncepcií sociálnych štúdií a ich identít sme v krátkosti uviedli niektoré základné východiska filmu. Mesto bohov je plný reálnych charakterov a postáv, ktoré nám umožňujú uplatniť tieto teórie a rozšíriť tak uvažovanie o filme o nové koncepcie.

Pridajte sa k nám na Facebooku





Autor: ivanaivana
Hodnotenie: 90%
Zvláštne ocenenie: Zlatá medaila
IMDB: http://www.imdb.com/title/tt0317248/
CSFD:

Rank (hodnotenie príspevku): - -28 +

Ak chcete pridať príspevok musíte byť registrovaný a prihlásiť sa.

Doteraz nikto nediskutoval.

Prihlásenie

Reklama

Zapoj sa

Podeľ sa zo svojimi dojmami z najnovších filmov. Registruj sa a aj ty môžeš písať recenzie!

Anketa

Pridaj sa k nám

Pridaj sa k nám na Facebooku
Copyright © 2009 novefilmy.sk