Carlos Saldanha by nemal byť nikomu neznámy. Veď natočil nám jednu z naj naj rozprávok, ktorá dodnes v nás vzbudzuje smiech. Napríklad len nezabudnuteľná scéna v héliovej jaskyni
Áno reč je o režisérovi Dobe ľadovej. Dal si asi malinké predkolo pred štvrtým pokračovaním, ktoré je naplánované na rok 2012 a natočil dynamickú, veselú, milú a ľudskú rozprávku Rio. Je zaujímavé, že aj v tomto prípade sa spájajú podobné hodnoty ako v Dobe ľadovej, hneď v prvej časti, boj o prežitie, láska a spoločenské rozdiely. Všetko je to zastrešené tvrdou realitou Brazílie, kde denno-denne miznú pralesy a priekupníctvo nepozná hraníc. Ale tí čo by mali ten film vidieť, neviem či budú mať dostatok peňazí do kina (myslené na Brazíliu).
Film začína priamo v dažďovom pralese, hneď prvé tóny naznačujú, že to nebude hocijaký prales, lebo tam všetko vtáctvo miluje sambu. Ale ako to býva v rozprávkach, musí byť aj hneď v úvode zápletka. A tak vtáctvo pochytajú a nesú ho do predaja. Cestou v zasneženej Minessote sa stane nehoda a v dodávke, kde sa prenáša zverstvo. Jedna krabica vypadne na ulicu a malého Blu zachráni Linda. Blu a Linda tvoria dokonalý zohratý pár. Až jedného dňa príde ornitológ, ktorý chce posledný druh modrého papagája rozmnožiť. Blu a Linda cestujú do Ria. Tu sa stanu obeťou pašerákov a Blu začína boj o návrat, aj o lásku ku poslednej samičke z druhu.
Rozprávka má veľa komických prvkov. Zakladajú sa predovšetkým na nezmysuplnosti a používaní fráz bežného života. Na tom sa zabavia hlavne starší. Pre tých mladších je magnetom pútavý príbeh, ktorý má dej, vzrušenie, strach, smútok, ale aj nekonečne silnú lásku. Takže si užijú nie len deti. Veď fráza použitá na malú opicu v zmysle, že si hustý ako malý King Kong, myslím že zaberie na každého. Ak by som nešiel na medzinárodný festival frankofónneho filmu, tak sedím cez víkend opäť na Riu a zabávam sa v rytme samby a dobrého humoru. feelingmovies.sk