Biutiful

Rubriky

Ostatné

Reklama

Recenzia - Biutiful

Réžia: Alejandro González Iñárritu
Hrajú: Javier Bardem, Maricel Álvarez, Blanca Portillo, Rubén Ochandiano, Raul Moya Juarez, Martina García
Premiéra: 24.03.2011
Krajina: Španielsko / Mexiko
Žáner: Dráma

Iñárritu okrem svojej „prvotiny“ Láska je kurva nenatočil film, ktorý by bol pod hlavnou záštitou krajiny z ktorej pochádza. Mexiko hrá skôr akúsi vedľajšiu rolu a aj v tomto prípade je miesto diania radšej Španielsko. Presnejšie Barcelona, ktorú spoznáte podľa Katedrály Sagrada Familia. Z pohľadu nezainteresovaného mi miestami Iñárrituové Španielsko skôr pripomínalo Taliansko, ale veľký rozdiel v živote týchto krajín asi ani veľký nie je. Aspoň podľa filmu. Temperamentnosť Marambry (Maricel Álvarez) na jednej strane a Uxbalov (Javier Bardem) pokoj s vyrovnanosťou na strane druhej. Ale takéto presné kontrasty sme zažili už aj pri jeho starších filmoch. Vždy niekto umiera, má psychické problémy, nevie čo zo životom a potom je o 21 gramov ľahší. Iñárritu sa dostal do svojej „obeseneckej“ slučky a vymaniť sa z nej mu pomôže asi najskôr blížiaca sa jeho 50-siatka.

O živote Uxbalu sa dozvedáme postupne počas celého filmu. Niektoré náznaky sa objavujú počas celého filmu. Dozvieme sa, že bol bývalý narkoman a teraz sa živí čiernym obchodom. Napomáha zločinectvu, ale taktiež pomáha ľuďom prežiť. Iñárritu vás neustále stavia medzi dva protipóly, z ktorých si máte vy vybrať tu správnu odpoveď a reakciu. Na konci už jasnejšie hovorí, ktorá cesta je správna a stopercentné zaistenie života jeho detí nie je len na citoch, ale predovšetkým na uvažovaní. Zomiera a veľa času mu neostáva. Je to boj, ktorý chce za každú cenu vyhrať. Nakoniec vieme aj to, kam sa dostane (keďže Iñárritu rozdeľuje posmrtný život v tri oblasti: nebo, peklo a raj).

Film začína stretnutím s neznámym mužom v zasneženej krajine. „Kuvik keď zomiera, vyvráti guličku svojich chlpov“, „Milujem šum mora, počúval som ho z rádia“. Niečo, čo vám do deja absolútne nezapadalo. Ale malo prečo. Až pred koncom filmu sa dozvedáme o tomto neznámom mužovi. Dej ide in mediar es, bez okolkov a zdĺhavých či už obkecov alebo záberov. Iñárritu si môže napísať pred meno titul Majster réžie. Jednotlivé zábery sú prepracované, vyvážené, jasné a zrozumiteľné.

Druhá strana filmu je mystickosť Uxbalu. Komunikuje so záhrobím. Je pozývaný k mŕtvym, aby im povedal čo s nebožtíkmi je. Má dar, ale za tento dar berie peniaze. Tu sa dostáva do konfrontácie s jeho známou, ktorá zdôrazňuje dar ako nie prostriedok na zárobok, ale ako prostriedok pomoci. Nakoniec sa mu tento dar vypomstí, keď sám je obklopený vyše dvadsiatimi nebožtíkmi, ktorým pomohol na druhú stranu.

A prečo sa film volá Buitiful? Pekne to vykreslil autor vo filme. Je to také milé a keď si človek spomenie na názov filmu hneď mu vbehne do očí scénka otec a dcéra.zdroj:feelingmovies.sk